Preskočiť na obsah

Diana, princezná z Walesu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diana, princezná z Walesu
“Kráľovná ľudských sŕdc”
Diana, princezná z Walesu
Rod. menoDiana Frances Spencer
Narodenie1. júl 1961
Sandringham, Norfolk, Anglicko
Úmrtie31. august 1997 (36 rokov)
Paríž, Francúzsko
RodičiaJohn Spencer, 8th Earl Spencer
Frances Rocheová
ManželKarol III.
(1981 – 1996)
DetiWilliam, princ z Walesu
Princ Harry, vojvoda zo Sussexu
PodpisDiana, princezná z Walesu, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkaroyal.uk
CommonsSpolupracuj na Commons Diana, princezná z Walesu

Diana, princezná z Walesu (angl. Diana, Princess of Wales; rodným menom Diana Frances Spencer; * 1. júl 1961, Sandringham, Anglicko, Spojené kráľovstvo – † 31. august 1997, Paríž, Francúzsko) bola členkou britskej kráľovskej rodiny. Stala sa prvou manželkou Charlesa, princa z Walesu, neskôr kráľa Karola III., a je matkou princa Williama a princa Harryho. Dianin aktivizmus a pôvab z nej urobili medzinárodnú ikonu a vyslúžila si trvalú popularitu i bezprecedentnú verejnú kontrolu, ktorú umocňoval jej búrlivý súkromný život.

Diana sa narodila do britskej šľachtickej rodiny a vyrastala v blízkosti kráľovskej rodiny v ich panstve v Sandringhame. Ako najmladšiu dcéru Johna Spencera, 8. grófa Spencera a Frances Shand Kyddovú, ju ovplyvnil ich rozvod v roku 1967. Akademicky sa veľmi nerozvíjala, ale mala talent na hudbu, tanec a šport. V roku 1978 sa presťahovala do Londýna, kde žila so spolubývajúcimi a pracovala v rôznych slabo platených odvetviach.

Diana sa dostala do popredia v roku 1981 po zasnúbení s princom Charlesom, najstarším synom kráľovnej Alžbety II. Ich svadba sa konala v katedrále svätého Pavla v roku 1981 a zastala rolu princeznej z Walesu (angl. Princess of Wales), v ktorej ju verejnosť nadšene prijala. Pár mal dvoch synov, princov Williama a Harryho, ktorí boli v tom čase druhí a tretí v poradí následníkov britského trónu. Dianino manželstvo s Charlesom však trpelo kvôli ich nezlučiteľnosti a mimomanželským pomerom. Rozišli sa v roku 1992, a krátko po tom sa ich rozchod dostal na verejnosť. Podrobnosti o ich manželských problémoch sa čoraz viac zverejňovali a manželstvo sa v roku 1996 skončilo rozvodom.

Ako princezná z Walesu sa Diana zaviazala vykonávať kráľovské povinnosti v mene kráľovnej a zastupovala ju vo funkciách v celej oblasti Commonwealthu. V médiách bola ocenená za nekonvenčný prístup k charitatívnej práci. Jej podpora sa spočiatku zameriavala na deti a mládež, ale neskôr sa stala známou pre svoju angažovanosť u pacientov s AIDS a kampaň za odstránenie nášľapných mín. Taktiež zvýšila povedomie a obhajovala spôsoby pomoci ľuďom postihnutým rakovinou a duševnými chorobami. Ako princezná bola Diana spočiatku známa pre svoju plachosť, ale jej charizma a priateľskosť si získala verejnosť a pomohla jej reputácii prežiť prudký krach manželstva. Bola považovaná za veľmi fotogenickú. V 80. a 90. rokoch bola módnou ikonou. Mediálna pozornosť a smútok verejnosti boli veľmi citeľné po jej smrti pri autonehode v parížskom tuneli v roku 1997. Jej odkaz mal hlboký dopad na kráľovskú rodinu a britskú spoločnosť.

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Lady Diana sa prvýkrát stretla s Charlesom, princom z Walesu, najstarším synom a následníkom trónu, keď mala 16 rokov v novembri 1977. Mal vtedy 29 rokov a chodil s jej staršou sestrou lady Sarah.[1] Boli hosťami na stretnutí na vidieku v lete 1980, keď ho sledovala hrať pólo. On sa vážne začal zaujímať o Dianu ako potenciálnu nevestu. Vzťah pokročil ďalej, keď ju pozval na palubu kráľovskej jachty Britannia na víkend do Cowes. V novembri 1980 nasledovalo pozvanie do Balmoralu (škótske sídlo kráľovskej rodiny), aby sa stretla s jeho rodinou.[2] Lady Diana bola kráľovnou, kráľovnou matkou a vojvodom z Edinburghu dobre prijatá. Princ Charles sa následne uchádzal o Dianu v Londýne. 6. februára 1981 ju požiadal o ruku na hrade Windsor a lady Diana to prijala, ale ich zásnuby boli dva a pol týždňa utajené.[3]

Zásnuby a svadba

[upraviť | upraviť zdroj]

Ich zásnuby sa stali oficiálnymi 24. februára 1981.[4] Diana si vybrala svoj vlastný zásnubný prsteň.[4] Po zásnubách opustila zamestnanie asistentky učiteľky v materskej škole a krátko žila v dome Clarence House, ktorý bol domovom kráľovnej matky.[5] Potom žila až do svadby v Buckinghamskom paláci,[5] kde bol podľa životopiskyne Ingrid Sewardovej jej život neuveriteľne osamelý.[6] Diana bola prvou Angličankou, ktorá sa vydala za prvého následníka v poradí na trón, odkedy sa Anne Hydeová pred viac ako 300 rokmi vydala za budúceho Jakuba II. Bola tiež prvou kráľovskou nevestou, ktorá mala pred svojím zasnúbením platenú prácu.[4] Prvé verejné vystúpenie s princom Charlesom absolvovala na charitatívnom plese v marci 1981 v Goldsmiths' Hall, kde sa stretla s monackou kňažnou Grace.[5]

Dvadsaťročná Diana sa stala princeznou z Walesu, keď sa 29. júla 1981 vydala za Charlesa. Svadba sa konala v katedrále sv. Pavla, ktorá ponúka viac miest na sedenie ako Westminsterské opátstvo – kostol, ktorý sa zvyčajne používal na kráľovské svadby.[4] Táto udalosť bola všeobecne označovaná ako „rozprávková svadba“ a sledovalo ju globálne televízne publikum so 750 miliónmi divákov, zatiaľ čo 600 000 ľudí lemovalo ulice, aby uvideli pár, ktorý bol na ceste k obradu.[4][7] Pri oltári Diana nechtiac prehodila poradie prvých dvoch Charlesových mien a namiesto nich povedala „Philip Charles“ Arthur George.[7] Neprisahala, že ho bude „poslúchať“; tento tradičný sľub bol na žiadosť páru vynechaný, čo v tom čase spôsobilo určité komentáre.[8] Diana mala na sebe šaty v hodnote 9 000 libier s vlečkou dlhou 7 stôp (7,62 metra).[9]

Po tom, čo sa stala princeznou z Walesu, automaticky získala pozíciu tretej najvyššej ženy v britskom poradí (po kráľovnej a kráľovnej matke) a bola piata alebo šiesta v poradí podľa priorít svojho ďalšieho šľachtického pôvodu po kráľovnej, príslušnom miestodržiteľovi, vojvodovi z Edinburghu, kráľovnej matke a princa z Walesu. Po niekoľkých rokoch od svadby kráľovná rozšírila Dianine hodnosti o viditeľné známky členstva v kráľovskej rodine; požičala jej korunku (angl. Cambridge Lover's Knot Tiara)[10][11] a udelila jej odznak kráľovského rádu kráľovnej Alžbety II.[12]

Pár mal bydlisko v Kensingtonskom paláci a Highgrove House, neďaleko Tetbury. 5. novembra 1981 bolo oznámené Dianino tehotenstvo. V januári 1982 – v 12. týždni tehotenstva – Diana spadla zo schodiska v Sandringhame a mala modriny. Kráľovský gynekológ Sir George Pinker bol privolaný z Londýna a uznal, že plod bol v poriadku.[13] Diana sa neskôr priznala, že úmyselne spadla zo schodov, pretože sa cítila „menejcenná“.[14] Vo februári 1982 boli v médiách zverejnené fotografie tehotnej Diany v bikinách počas dovolenky. Kráľovná následne vydala vyhlásenie a označila ho za „najčernejší deň v histórii britskej žurnalistiky“.[15] 21. júna 1982 Diana porodila prvého syna, princa Williama.[16] Následne trpela popôrodnou depresiou.[17] Uprostred mediálnej kritiky sa rozhodla vziať Williama, ktorý bol ešte dojčaťom, na svoje prvé veľké turné po Austrálii a Novom Zélande. Toto rozhodnutie bolo všeobecne ocenené potleskom. Podľa vlastného priznania Diana pôvodne nemala v úmysle zobrať Williama, kým to nenavrhol austrálsky premiér Malcolm Fraser.[18]

Druhý syn, princ Harry, sa narodil 15. septembra 1984. Diana uviedla, že s Charlesom si boli najbližšie práve počas tehotenstva s Harrym. Vedela, že ich druhým dieťaťom je chlapec, ale nepodelila sa o to s nikým iným, vrátane Charlesa.[19]

Diana poskytla svojim synom viac zážitkov,[20][21] ako bolo obvyklé pre kráľovské deti. Málokedy sa podrobila Charlesovi alebo kráľovskej rodine, pokiaľ šlo o deti, bola často neústupná. Vybrala si ich krstné mená, prepustila opatrovateľku kráľovskej rodiny (a zapojila sa do vlastného výberu), vybrala ich školy a oblečenie, naplánovala si výlety a sama ich brávala do školy tak často, ako to jej harmonogram umožňoval. Svoje verejné povinnosti prispôsobovala ich rozvrhu.

Problémy a rozchod

[upraviť | upraviť zdroj]
Princ a princezná z Walesu s Nancy Reaganovou a Ronaldom Reaganom v novembri 1985

Po piatich rokoch od manželstva sa dostala na povrch nekompatibilita páru a vekový rozdiel 12 rokov. Charles obnovil vzťah so svojou bývalou priateľkou Camillou Parker Bowlesovou a Diana neskôr začala jeden s majorom Jamesom Hewittom, bývalým rodinným inštruktorom jazdenia. Médiá špekulovali, že Hewitt bol Harryho otcom na základe údajnej fyzickej podobnosti medzi Hewittom a Harrym, ale Hewitt a ďalší to popierajú. Harry sa narodil dva roky predtým, ako si Hewitt a Diana spolu začali.[22]

Od roku 1987 boli viditeľné problémy v ich manželstve a tlač informovala o nešťastnom a chladnom vzťahu.[23] V roku 1989 bola Diana na narodeninovej oslave sestry Camilly, Annabel Elliotovej, keď konfrontovala Camillu kvôli jej a Charlesovmu mimomanželskému pomeru.[24][25] Tieto udalosti boli neskôr odhalené v máji 1992 vydaním knihy Andrewa Mortona, Diana: Her True Story.[26][27] Kniha, ktorá odhalila aj Dianine údajné samovražedné myšlienky, spôsobila mediálnu búrku. V roku 1991 James Colthurst uskutočnil tajné rozhovory s Dianou, v ktorých hovorila o svojich manželských problémoch a ťažkostiach. Tieto nahrávky boli neskôr použité ako zdroj pre Mortonovu knihu.[28][29]

Kráľovná a vojvoda z Edinburghu usporiadali stretnutie medzi Charlesom a Dianou a neúspešne sa pokúsili dosiahnuť zmierenie.[30] Filip napísal Diane a vyjadril sklamanie nad mimomanželskými pomermi ako tých jej, tak aj Charlesovými; požiadal ju, aby si prediskutovali svoje správanie z pohľadu toho druhého.[31] Vojvoda bol priamy.[32] Jeho slová brala veľmi ťažko, ale napriek tomu ocenila, že konal s dobrým úmyslom.[33] Niektorí ľudia, vrátane Dianinej blízkej priateľky Simone Simmonsovej, tvrdili, že Diana a jej bývalý svokor, princ Philip, mali vzťah plný napätia;[34][35][36] iní pozorovatelia však uviedli, že ich listy nepreukazujú žiadne známky konfliktov medzi nimi.[37] Filip neskôr vydal vyhlásenie, v ktorom verejne poprel obvinenia, že mal urážať Dianu.[38]

V priebehu rokov 1992 a 1993 unikli na verejnosť pásky telefonických rozhovorov, ktoré sa negatívne podpísali na Charlesovi aj Diane. Nahrávky Diany a Jamesa Gilbeya boli zverejnené v auguste 1992[39] a v rovnakom mesiaci boli zverejnené aj ich prepisy.[4] Po „Squidgygate“ nasledovali v novembri 1992 uniknuté pásky „Camillagate“, dôverné výmeny názorov medzi Charlesom a Camillou, uverejnené v bulvárnych novinách.[40][41] V decembri 1992 predseda vlády John Major oznámil Dolnej snemovni „priateľské odlúčenie“.[42][43]

V rokoch 1992 a 1993 si Diana najala hlasového trénera Petra Settelena, aby jej pomohol rozvíjať svoje vystupovanie na verejnosti.[44] Na videonahrávke, ktorú nahral Settelen v roku 1992, Diana uviedla, že v rokoch 1984 až 1986 bola „hlboko zamilovaná do niekoho, kto pracoval v tomto prostredí“.[45][46] Hovorí sa o Barrym Mannakeeovi, ktorý bol v roku 1986 preradený do tímu diplomatickej ochrany (angl. Diplomatic Protection Squad) po tom, čo jeho manažéri uvážili, že jeho vzťah s Dianou bol nevhodný.[46][47] Diana na páske uviedla, že Mannakee bol „vyhodený“ z úlohy jej osobného strážcu po podozrení, že mali spolu pomer.[45] Penny Junor vo svojej knihe z roku 1998 naznačovala, že Diana bola v romantickom vzťahu s Mannakeeom.[48] Dianiní priatelia tvrdenie označili za absurdné.[48] Na následne zverejnených páskach Diana uviedla, že má pre tohto človeka city a povedala: „Bola som veľmi šťastná, že som sa toho všetkého vzdala, len aby som odišla žiť s ním“. Popísala ho ako „najlepšieho priateľa, akého kedy mala“, hoci poprela akýkoľvek sexuálny vzťah s ním.[49] Trpko hovorila aj o svojom manželovi, ktorý povedal: „[On] ma vo všetkých možných ohľadoch donútil cítiť sa, že nie som dosť dobrá. Zakaždým, keď som sa nadýchla, znova ma zatlačil späť.“[50][51] Charlesova teta, princezná Margaret, spálila „veľmi osobné“ listy, ktoré Diana napísala kráľovnej matke v roku 1993. Životopisec William Shawcross považoval Margaretine činy za „pochopiteľné“, pretože „chránila svoju matku a ďalších členov rodiny“, ale „poľutovaniahodné z historického hľadiska“.[52]

Aj keď zo svojich manželských problémov vinila Camillu Parker Bowlesovú, Diana začala veriť, že jej manžel mal aj iné aféry. V októbri 1993 napísala svojmu komorníkovi Paulovi Burrellovi. Povedala mu, že verí, že jej manžel bol zamilovaný do jeho osobnej asistentky Tiggy Legge-Bourkeovej. Tá bola tiež bývalou opatrovateľkou jeho synov, a že ju plánuje nechať zabiť „aby sa mu uvoľnila cesta a mohol sa oženiť Tiggy“. Legge-Bourkeová bola Charlesom najatá ako spoločníčka pre jeho synov, keď boli v jeho opatere. Diana bola rozčúlená z toho, aký mala Legge-Bourkeová s jej synmi vzťah.[53] Princ Charles hľadal porozumenie verejnosti prostredníctvom televízneho rozhovoru s Jonathanom Dimblebym (29. jún 1994). V rozhovore uviedol, že svoj vzťah s Camillou obnovil v roku 1986 až potom, čo sa „nenávratne rozpadlo“ jeho manželstvo s Dianou.[54][55][56]

V tom istom roku bulvárny plátok News of the World tvrdil, že Diana uskutočnila viac ako 300 telefonátov so ženatým obchodníkom s umením Oliverom Hoareom.[57][58] Dokázalo sa, že tieto hovory sa uskutočňovali z jej apartmánu v Kensingtonskom paláci aj z telefónnej búdky hneď pred palácom. Podľa Hoarovho nekrológu nebolo pochýb o tom, že mala s ním vzťah.[59] Diana však poprela akýkoľvek romantický vzťah s Hoareom, ktorého označila za priateľa, a uviedla, že zdrojom nepríjemných hovorov s Hoareom nebola ona, ale jeden „mladý chlapec“.[60][61] Tlač ju spájala aj s hráčom ragbyového zväzu Willom Carlingom[62][63] a súkromným investorom Theodorom J. Forstmannom,[64][65] tieto tvrdenia však neboli ani potvrdené, ani dokázané.[66][67]

Princezná z Walesu v Rusku, 1995

Novinár Martin Bashir urobil rozhovor s Dianou pre reláciu o aktuálnych udalostiach, Panorama (BBC). Rozhovor bol odvysielaný 20. novembra 1995.[68] Princezná diskutovala o vlastných a manželových mimomanželských pomeroch.[69] V súvislosti s Charlesovým vzťahom s Camillou povedala: „No, v tomto manželstve sme boli traja, takže to bolo trochu preplnené.“ Vyjadrila tiež pochybnosti o tom, či je jej manžel vhodný na kráľovskú funkciu.[68] Spisovateľky Tina Brownová, Sally Bedell Smithová a Sarah Bradfordová podporili Dianino priznanie v rozhovore, že trpela depresiami, „prudkou bulímiou“ a mnohokrát sa sebapoškodzovala; prepis nahrávok relácie zaznamenáva Dianu, ktorá potvrdzuje mnohé z jej problémov s duševným zdravím, vrátane toho, že si „poranila (ruky) a nohy“.[68] Kombinácia chorôb, ktorými sama Diana trpela, mala za následok, že niektorí jej životopisci sa domnievali, že má hraničnú poruchu osobnosti.[70]

Rozhovor bol považovaný za bod zlomu. 20. decembra Buckinghamský palác oznámil, že kráľovná poslala Charlesovi a Diane listy s odporúčaním rozviesť sa.[71][72] Kráľovnin krok podporil predseda vlády a rada hlavy štátu (Privy Counsellors). Podľa BBC bolo o ňom rozhodnuté po dvoch týždňoch rozhovorov.[73] Charles následne formálne súhlasil s rozvodom písomným vyhlásením.[71] Vo februári 1996 Diana oznámila svoju dohodu po rokovaniach s Charlesom a zástupcami kráľovnej,[74] ktorá znervózňovala Buckinghamský palác vydaním vlastného oznámenia o rozvodovej zmluve a jej podmienkach. V júli 1996 sa pár dohodol na podmienkach svojho rozvodu.[75] Nasledovalo to krátko po Dianinom obvinení, že Charlesova osobná asistentka Tiggy Legge-Bourkevá išla na potrat. Legge-Bourkeová nariadila svojmu právnikovi Petrovi Carter-Ruckovi, aby požiadal o ospravedlnenie.[76][77] Dianin osobný tajomník Patrick Jephson rezignoval krátko pred vypuknutím tejto udalosti. Neskôr napísal, že „s radosťou obvinila Legge-Bourkeovú z potratu“.[78][79]

Dočasné rozhodnutie o rozvode bolo vydané 15. júla 1996 a rozvod bol ukončený 28. augusta 1996.[80][81] Dianu v prípade právne zastupoval Anthony Julius.[82] Dostala paušálne vyrovnanie vo výške 17 miliónov libier (čo zodpovedá hodnote 32,144,626 libier v roku 2019) a tiež 400 000 £ ročne. Pár podpísal dohodu o mlčanlivosti, ktorá im zakazovala diskutovať o podrobnostiach rozvodu alebo manželského života.[83] Dni predtým sa malo rozhodovať o kráľovských tituloch po rozvode. Diana stratila titul „Jej kráľovská výsosť“ (angl. Her Royal Highness) a namiesto toho dostala titul Diana, princezná z Walesu (angl. Diana, Princess of Wales). Ako matka princa, ktorý jedného dňa nastúpi na trón, bola naďalej považovaná za členku kráľovskej rodiny a mala rovnaké postavenie ako počas manželstva.[84] Kráľovná údajne chcela, aby Diana po rozvode pokračovala v používaní titulu „Jej kráľovská výsosť“, Charles však trval na jeho odstránení.[75] Princ William údajne ubezpečil svoju matku slovami: „Neboj sa, mamička, jedného dňa ti to vrátim, keď budem kráľom.“[85] Takmer rok predtým podľa Tiny Brownovej Philip varoval Dianu: „Ak sa nebudeš vedieť správať, dievča moje, zoberieme ti titul.“ Povráva sa, že mu odpovedala: „Môj titul je oveľa starší ako tvoj, Philip.“[86]

Osobný život po rozvode

[upraviť | upraviť zdroj]
Diana na stretnutí so Šrí Činmojom v Kensingtonskom paláci v máji 1997

Po rozvode v roku 1996 si Diana ponechala dvojlôžkový apartmán na severnej strane Kensingtonského paláca, ktorý zdieľala s Charlesom od prvého roku ich manželstva; byt zostal jej domovom až do jej smrti v nasledujúcom roku. Presťahovala tiež svoje kancelárie do Kensingtonského paláca, ale bolo jej povolené „využívať štátne byty v paláci svätého Jakuba“.[87][88] Ďalej mala prístup k šperkom, ktoré dostala počas manželstva, a mohla využívať leteckú dopravu britskej kráľovskej rodiny a vlády.[87] V knihe publikovanej v roku 2003 Paul Burrell tvrdil, že Dianine súkromné listy odhalili, že jej brat, lord Spencer, jej napriek jej žiadosti odmietol dovoliť žiť v zámku Althorp. Ochranu Diane ponúkla aj Royalty Protection Group z Metropolitnej polície, ktorú využívala pri cestovaní so svojimi synmi, ale v posledných rokoch života ju odmietala v snahe dištancovať sa od kráľovskej rodiny.[89][90]

Diana randila s britsko-pakistanským kardiochirurgom Hasnatom Khanom, ktorý bol po jej smrti nazývaný mnohými jej najbližšími priateľmi „láskou jej života“[91][92][93] a údajne ho opísala ako „pána úžasného“.[94][95][96][97] V máji 1996 navštívila Diana Láhaur na pozvanie Imrana Khana, príbuzného Hasnata Khana, a navštívila jeho rodinu v tajnosti.[98][99] Vzťah s Khanom bol vedený v utajení. Diana klamala členom tlače, ktorí sa jej na to pýtali. Ich vzťah trval takmer dva roky s rozdielnymi správami o tom, kto to ukončil.[99][100] Hovorilo sa o nej, že hovorila o svojom trápení, keď „on“ ukončil ich vzťah.[91] Podľa Khanovho svedectva pri vyšetrovaní jej smrti to však bola Diana, ktorá ukončila ich vzťah v lete 1997.[101] Burrell tiež uviedol, že vzťah ukončila Diana v júli 1997[102] a že jej matka Frances Shand Kyddová nesúhlasila so vzťahom jej dcéry s moslimom.[103] V čase Dianinej smrti v roku 1997 nehovorila so svojou matkou štyri mesiace.[104][105] Naopak, jej vzťah s odcudzenou nevlastnou matkou sa údajne zlepšil.[106][107]

Do mesiaca nadviazala vzťah s Dodim Fayedom, synom jej letného hostiteľa Mohameda Al-Fayeda.[108] To leto Diana uvažovala o tom, že vezme svojich synov na dovolenku do Hamptons na Long Islande v New Yorku, ale ochranka tomu zabránila. Keď sa rozhodla nevycestovať do Thajska, prijala Fayedovo pozvanie, aby sa pripojila k jeho rodine na cestu na juh Francúzska. Mohamed Al-Fayed kúpil Jonikal, 60 metrovú multimiliónovú jachtu, aby zabavila Dianu a jej synov.[108][109][110]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. GLASS, Robert. Descendant of 4 Kings Charms Her Prince. Daily Times (London), 24 July 1981. Dostupné online [cit. 2016-04-24].
  2. Royal weekend fuels rumours. The Age (London), 17 November 1980. Dostupné online [cit. 2013-07-22].
  3. Morton 1997, s. 118.
  4. a b c d e f International Special Report: Princess Diana, 1961–1997. The Washington Post, 30 January 1999. Dostupné online [cit. 2008-10-13].
  5. a b c It was love at first sight between British people and Lady Diana. The Leader Post (London), 15 July 1981. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  6. The True Story Behind The Crown's Prince Charles, Princess Diana and Camilla Parker Bowles Love Triangle [online]. 15 November 2020. Dostupné online.
  7. a b 1981: Charles and Diana marry. BBC News, 29 July 1981. Dostupné online [cit. 2008-11-27].
  8. FRUM, David. How We Got bare: The '70s. New York : Basic Books, 2000. Dostupné online. ISBN 0-465-04195-7. S. 98.
  9. DENNEY, Colleen. Representing Diana, Princess of Wales: cultural memory and fairy tales revisited. [s.l.] : Fairleigh Dickinson University Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8386-4023-4. S. 57.
  10. FIELD, Leslie. The Queen's Jewels: The Personal Collection of Elizabeth II. London : Harry N. Abrams, 2002. ISBN 0-8109-8172-6. S. 113–115.
  11. Lucy Clarke-Billings. Duchess of Cambridge wears Princess Diana's favourite tiara to diplomatic reception at Buckingham Palace. The Telegraph, 9 December 2015. Dostupné online [cit. 2015-12-29].
  12. Duchess Kate 'to receive special honour from the Queen' to celebrate Her Majesty's record reign. Hello Magazine. Dostupné online [cit. 2016-02-25].
  13. Obituary: Sir George Pinker. Daily Telegraph (London), 1 May 2007. Dostupné online [cit. 2012-12-22].
  14. US TV airs Princess Diana tapes [online]. BBC, 5 March 2004, [cit. 2018-04-23]. Dostupné online.
  15. Timeline: Diana, Princess of Wales [online]. BBC, 5 July 2004, [cit. 2018-05-29]. Dostupné online.
  16. 1982: Princess Diana gives birth to boy [online]. BBC, [cit. 2018-05-17]. Dostupné online.
  17. PETIT, Stephanie. Princess Diana Revealed Postpartum Depression 'Hit Hard' After William's Birth: 'I Was Troubled' [online]. 18 April 2019. Dostupné online.
  18. Morton 1997, s. 142–143.
  19. Hewitt denies Prince Harry link. BBC News, 21 September 2002. Dostupné online [cit. 2016-04-23].
  20. Prince William Biography. People. Dostupné online [cit. 2008-10-15].
  21. Prince Harry. People. Dostupné online [cit. 2008-10-15].
  22. Holder, Margaret. Who Does Prince Harry Look Like? James Hewitt Myth Debunked [online]. 24 August 2011. Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.
  23. TUOHY, William. Rumors of Royal Split Trail Charles and Diana to Bonn [online]. 3 November 1987. Dostupné online.
  24. Diana tells of Camilla encounter [online]. BBC, 12 March 2004, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  25. Diana tapes reveal Camilla confrontation. The Telegraph, 12 March 2004. Dostupné online [cit. 2018-08-03].
  26. Interview: Andrew Morton: He couldn't shout: 'Diana was in on this.' 'She trusted me. It would have been a betrayal'. The Independent, 1 December 1997. Dostupné online [cit. 2017-01-07].
  27. Princess Di breaks down after making appearance. Eugene Register Guard, 12 June 1992. Dostupné online [cit. 2013-08-14].
  28. SABUR, Rozina. Princess Diana secretly recorded herself describing despair at the state of her marriage to Prince Charles, biographer reveals. The Telegraph, 10 June 2017. Dostupné online [cit. 2018-03-08].
  29. The story behind Princess Diana's secret tapes [online]. 4 March 2004. Dostupné online.
  30. Brandreth 2004, s. 348–349.
  31. Brandreth 2004, s. 349–351.
  32. Brandreth 2004, s. 351.
  33. Brandreth 2004, s. 351–353.
  34. RAYNER, Gordon. Diana 'planned secret wedding to Hasnat Khan' [online]. Londýn: telegraph.co.uk, 2008-01-16, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online. Archivované 2008-06-19 z originálu. (po anglicky)
  35. ALLEN, Nick. Prince Philip sent 'nasty, cruel' letters to Diana. The Telegraph, 11 January 2008. Dostupné online [cit. 2017-02-05].
  36. Philip 'sent Diana cruel letters' [online]. 10 January 2008. Dostupné online.
  37. ALDERSON, Andrew. Diana and Prince Philip: the truth. The Telegraph, 14 October 2007. Dostupné online [cit. 2017-02-02].
  38. Philip Denies Calling Diana Vulgar Names [online]. 25 November 2002. Dostupné online.
  39. Princess Diana's 'admirer' named by Press. New Straits Times (London), 27 August 1992. Dostupné online [cit. 2013-08-14].
  40. Brown 2007, s. 304, 309.
  41. BRANDRETH, Gyles. Charles and Camilla: Portrait of a Love Affair. [s.l.] : Random House, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-09-949087-6. S. 257–264.
  42. Dimbleby 1994, s. 489.
  43. Prince And Princess Of Wales. [s.l.] : [s.n.], 9 December 1992. Dostupné online.
  44. Diana tapes filmed by voice coach to air on Channel 4 documentary. The Guardian, 24 July 2017. Dostupné online [cit. 2017-07-30].
  45. a b Diana 'wanted to live with guard'. BBC News. Dostupné online [cit. 2017-07-31].
  46. a b The Mannakee file. The Daily Telegraph, 12 December 2004. Dostupné online [cit. 2017-07-31]. (po anglicky)
  47. Conspiracy theorists feast on inquiry into death of Diana's minder [online]. 8 December 2004, [cit. 2017-07-31]. Dostupné online.
  48. a b New Book Casts Shadow Over Diana [online]. 26 October 1998. Dostupné online.
  49. CURRY, Ann. Princess Diana tapes: Part 2 [online]. 6 December 2004. Dostupné online. Archivované 2017-08-17 z originálu.
  50. Bradford 2006, s. 189.
  51. ANDERSON, Kevin. Diana tapes captivate America [online]. BBC, 5 March 2004, [cit. 2018-08-03]. Dostupné online.
  52. RAYNER, Gordon. Princess Margaret destroyed letters from Diana to Queen Mother. The Daily Telegraph, 17 September 2009. Dostupné online [cit. 2017-01-07].
  53. Tiggy Legge-Bourke [online]. 12 October 1999. Dostupné online.
  54. The Princess and the Press [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-03-10 z originálu.
  55. Timeline: Charles and Camilla's romance. BBC, 6 April 2005. Dostupné online [cit. 2017-01-07].
  56. Dimbleby 1994, s. 395.
  57. MOSELEY, Ray. British Press Advising Princess Di To Get A Life. Chicago Tribune, 24 August 1994. Dostupné online [cit. 2018-03-13]. Archivované 2017-05-17 na Wayback Machine
  58. GREEN, Michelle. A Princess in Peril [online]. 5 September 1994. Dostupné online. Archivované 2016-10-12 z originálu.
  59. Oliver Hoare obituary. The Times, 13 September 2018. Dostupné online [cit. 2018-09-20].
  60. BOGGAN, Steve. Schoolboy with a grudge was Oliver Hoare telephone pest. The Independent, 26 November 1995. Dostupné online [cit. 2018-03-13].
  61. Princess Diana's secret life [online]. 8 December 2003. Dostupné online. Archivované 2016-09-06 z originálu.
  62. Sweep It Under the Rugger [online]. 25 March 1996. Dostupné online.
  63. LEUNG, Rebecca. Diana's Secret Love [online]. 20 April 2004. Dostupné online. Archivované 2018-02-14 z originálu.
  64. FROMSON, Brett. Dealmaker of the Decade. The Washington Post, 4 June 1995. Dostupné online [cit. 2018-03-14].
  65. CHILDS, Martin. Teddy Forstmann: Pioneer of the leveraged buy-out. The Independent, 26 November 2011. Dostupné online [cit. 2018-03-14].
  66. ELLAM, Dennis. Will Carling: My Life as the Cad: I used to be so arrogant. I thought [online]. Sunday Mirror, 26 September 2014. Dostupné online. Archivované 2006-05-04 z originálu.
  67. BREWERTON, David. Teddy Forstmann obituary. The Guardian, 22 November 2011. Dostupné online [cit. 2018-03-14].
  68. a b c The Panorama Interview with the Princess of Wales. BBC News, 20 November 1995. Dostupné online [cit. 2010-01-08].
  69. 1995: Diana admits adultery in TV interview [online]. BBC, [cit. 2018-08-01]. Dostupné online.
  70. COHEN, David. Diana: Death of a Goddess. [s.l.] : Random House, 2005. Dostupné online. ISBN 9780099471349. S. 18.
  71. a b MONTALBANO, D.. Queen Orders Charles, Diana to Divorce. Los Angeles Times (London), 21 December 1995. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  72. Charles and Diana to divorce [online]. 21 December 1995, [cit. 2013-07-23]. Dostupné online.
  73. Šablóna:-'Divorce': Queen to Charles and Diana. BBC, 20 December 1995. Dostupné online [cit. 2010-11-02].
  74. Princess Diana agrees to divorce. Gadsden Times (London), 28 February 1996. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  75. a b LYALL, Sarah. Charles and Diana Agree on Divorce Terms. The New York Times, 13 July 1996. Dostupné online [cit. 2016-04-23].
  76. Special: Princess Diana, 1961–1997. Time, 12 February 1996. Dostupné online [cit. 2016-04-24]. Archivované 2010-04-06 na Wayback Machine
  77. Diana 'wept as she read brother's cruel words'. The Telegraph. Dostupné online [cit. 2015-04-10].
  78. JEPHSON, P.D.. Shadows of a Princess: An Intimate Account by Her Private Secretary. [s.l.] : HarperCollins, 2001. Dostupné online. ISBN 0-380-82046-3.
  79. Dark side of Diana described by ex-aide [online]. 24 September 2000. Dostupné online. Archivované 2017-01-08 z originálu.
  80. Text of Charles and Diana's divorce decree [online]. CNN, 28 August 1996. Dostupné online. Archivované 2005-03-06 z originálu.
  81. Timeline: Diana, Princess of Wales. BBC News, 5 July 2004. Dostupné online [cit. 2008-10-13].
  82. GROVE, Jack. Tribunal slams academic for bringing anti-Semitism case. Times Higher Education, 27 March 2013. Dostupné online [cit. 2020-03-16].
  83. Bradford 2006, s. 306.
  84. Divorce: Status And Role of The Princess of Wales [online]. Buckingham Palace, 12 July 1996, [cit. 2016-04-24]. Dostupné online.
  85. PEARSON, Allison. Royal wedding: Diana's ghost will be everywhere on Prince William's big day. The Telegraph (UK), 23 April 2011. Dostupné online.
  86. Brown 2007, s. 392.
  87. a b LYALL, Sarah. Charles and Diana Agree on Divorce Terms. The New York Times, 13 July 1996. Dostupné online [cit. 2016-04-23].
  88. Royal Split. The Deseret News (London), 28 February 1996. Dostupné online [cit. 2013-07-23].
  89. RADNOFSKY, Louise. We could have saved Diana, former Met chief tells inquest [online]. 17 January 2008, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  90. ERLANDSON, Robert A.. Princess' death was avoidable, expert says Diana should have let Scotland Yard guard her, security consultant says [online]. 3 September 1997, [cit. 2021-05-04]. Dostupné online.
  91. a b Dr Hasnat Khan: Princess Diana and me. Sunday Telegraph (London), 16 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-25].
  92. ALDERSON, Andrew. Imran Khan: I was Diana's go-between. The Telegraph, 13 August 2000. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  93. RAYNER, Gordon. Diana: 'I need Dodi marriage like a rash'. The Telegraph, 17 December 2007. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  94. Princess Diana's 'Mr Wonderful' Hasnat Khan Still Haunted by her Death. Sky News, 13 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-25].
  95. TRUSCOTT, Claire. Background to Dr Hasnat Khan and Diana, Princess of Wales. The Guardian, 14 January 2008. Dostupné online [cit. 2013-08-05].
  96. KHOSHABA, Christy. Princess Diana: Mag details 'secret romance' with Pakistani doctor. Los Angeles Times, 31 July 2013. Dostupné online [cit. 2013-08-05].
  97. Princess Diana's ex-lover Hasnat Khan to give evidence. Herald Sun (Victoria, Australia), 9 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-24]. Archivované 2009-02-08 na Wayback Machine
  98. Imran and Jemima Khan Welcomed Princess Diana In Pakistan. Huffington Post, 25 May 2011. Dostupné online [cit. 2013-05-31].
  99. a b Princess Diana was 'madly in love' with heart surgeon Hasnat Khan. The Telegraph, 31 July 2013. Dostupné online [cit. 2015-04-10].
  100. The doctor and Diana. The Guardian, 14 January 2008. Dostupné online [cit. 2015-04-10].
  101. Hasnat Khan Tells Diana Inquest They Enjoyed "Normal" Sex Life, Says She Ended Affair. Huffington Post, 25 May 2011. Dostupné online [cit. 2013-05-28].
  102. RAYNER, Gordon. Diana 'planned secret wedding to Hasnat Khan'. Telegraph (London), 16 January 2008. Dostupné online [cit. 2008-08-24].
  103. FAROUKY, Jumana. Diana's Butler Tells Some Secrets. Time, 14 January 2008. Dostupné online [cit. 2017-10-19]. Archivované 2013-08-26 na Wayback Machine
  104. MILMO, Cahal. Diana did not talk to me in final months, admits her mother. The Independent, 25 October 2002. Dostupné online [cit. 2016-10-24].
  105. Diana's 'rift' with mother [online]. BBC, 24 October 2002. Dostupné online.
  106. DAVIES, Caroline. Countess Raine Spencer, stepmother of Princess Diana, dies aged 87. The Guardian, 21 October 2016. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  107. JONES, Tony. Raine Spencer dead: Princess Diana's step-mother dies age 87. The Independent, 21 October 2016. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  108. a b The Life of Diana, Princess of Wales 1961–1997: Separation And Divorce [online]. BBC, [cit. 2015-05-10]. Dostupné online.
  109. Dodi 'ignored' protect Diana advice. Metro (UK), 18 December 2007. Dostupné online [cit. 2014-10-11].
  110. Dominick Dunne. Two Ladies, Two Yachts, and a Billionaire. Vanity Fair (New York), 19 May 2010. Dostupné online [cit. 2013-10-11].

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diana, Princess of Wales na anglickej Wikipédii.